Autor: Jan Lohynský
Pôvodný článok nájdete na: www.bodysolutionclinic.cz
Jozef, čo ťa priviedlo profesne k fyzioterapii? Bola to jednoznačná voľba?
Bola to pre mňa jednoznačná voľba. Venoval som sa športovej streľbe a počas svojej športovej kariéry som často využíval služby fyzioterapeutov, ktorí mi výrazne pomáhali. Po maturite na športovom gymnáziu bolo prijatie na lekársku fakultu Univerzity Komenského, odbor fyzioterapia, tá najlepšia vec, ktorá ma mohla postretnúť. Vďaka tomu som mal možnosť zostať pri športe a zároveň pomáhať športovcom dosahovať čo najlepšie výkony.
Ako spomínaš na štúdium fyzioterapie v Bratislave? Bolo niečo, čo ťa počas štúdia najviac ovplyvnilo?
Je pravda, že som bol tak trochu šprt – nechýbal som na žiadnej prednáške a štúdium ma naozaj bavilo. Vďaka praktickej výuke som sa ako výrazný introvert musel postupne zmeniť v extroverta a naučiť sa komunikovať. Myslím, že dnes už som niekedy až príliš ukecaný (smiech).
Štúdium bolo plné nových informácií, ale asi najviac si pamätám správanie tých najlepších lektorov a fyzioterapeutov, ktorí nás viedli počas praxe – ako sa rozprávali s pacientmi, ako ich motivovali alebo im citlivo oznamovali aj ťažké správy. Práve tento spôsob komunikácie ma ovplyvnil najviac. Verím, že v praxi je nesmierne dôležité vedieť rozprávať správne, hovoriť správne veci vo správny čas – keď sa to podarí, je aj samotná terapia omnoho účinnejšia.
Práca v Rakúsku a v Univerzitnej nemocnici
Šesť rokov si pracoval na rehabilitačnej klinike v Badene pri Viedni. Ako sa líši rakúsky prístup k rehabilitácii od toho, čo si poznal zo Slovenska?
Práca v Rakúsku vyplynula tak nejak z okolností. Mal som pocit, že som sa v Univerzitnej nemocnici už naučil všetko, čo sa dalo, a že moje vtedajšie pracovisko už nemalo kapacitu posunúť ma ďalej – či už znalosťami, alebo praktickými zručnosťami. Preto som sa rozhodol skúsiť fyzioterapiu za hranicami.
Bola to skúsenosť s úplne iným prístupom. Podle mňa ide o dva odlišne zmýšľajúce svety. V Badene sme pracovali podľa presne stanovených guidelines a lekári, s ktorými som spolupracoval, spočiatku príliš nechápali, že by terapia mohla fungovať aj inak než „podľa protokolu“. Nezohľadňovala sa individuálnosť pacienta – že niekto potrebuje viac času na pochopenie určitého pohybu alebo cviku, že každý vníma bolesť inak a že rekonvalescencia má svoje tempo, ktoré nemožno presne napasovať do tabuliek.
Aká bola tvoja najväčšia profesná výzva pri práci v Rakúsku?
Jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol zmeniť smer, bolo aj to, aby som sa v tom systéme úplne nestratil – aby ma to nezomlelo. Práca v Badene bola čiastočne hradená zo zdravotného poistenia a čiastočne si ju klienti platili sami. Časová dotácia 30 minút na pacienta, ktorú poisťovne ponúkali, mi ale neprišla dostačujúca. Už vtedy som vedel, že v takto nastavenom systéme dlhodobo pracovať nechcem.
Popri práci v Badene si tiež päť rokov pôsobil v Univerzitnej nemocnici v Bratislave. Aké typy pacientov si najčastejšie ošetroval?
Po ukončení štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského som dostal ponuku pracovať v Univerzitnej nemocnici v Bratislave, ktorú som s radosťou prijal. Pre čerstvo promovaného terapeuta to bola veľká výzva – ale zároveň obrovská škola a životná lekcia.
Mal som šťastie na skvelých kolegov, od ktorých som sa veľa naučil. V nemocnici to totiž funguje tak, že si človek musí ambulantnú prácu najskôr zaslúžiť. Začínal som teda na lôžkových oddeleniach – jednotke intenzívnej starostlivosti, na traumatológii, ortopédii aj neurológii. Bolo neuveriteľne motivujúce vidieť pokroky pacientov po úrazoch, traumách alebo cievnych mozgových príhodách. Keď som sa osvedčil na týchto oddeleniach, „preradili“ ma na ambulantnú prax – a u tej som vlastne zostal až dodnes.
Máš nejaký konkrétny príbeh pacienta, ktorý ti utkvel v pamäti a ukázal ti silu fyzioterapie?
Tých príbehov je naozaj veľa. Každý návrat do vrcholového športu, každý návrat do bežného života bez obmedzení mi znovu a znovu ukazuje, akú silu a význam má fyzioterapia.
Jedným z najsilenejších momentov bol prípad mladej slečny, ktorá sa po rozchode s priateľom rozhodla ukončiť svoj život skokom z okna ôsmeho poschodia. Niekedy počas pádu jej ale došlo, že za to ten človek nestál, a snažila se to nejak zmierniť – dopadla na nohy. Výsledkom boli rozdrvené pätné kosti, zlomeniny oboch stehenných kostí, zlomená panva… a zlomené srdce i duša. Stálo ju to obrovské množstvo síl, ale nevzdala sa. Rehabilitovala a cvičila ako drak. A aj keď jej chôdza nieje úplne istá – čo si všimneš až pri naozaj pozornom pohľade – na prví pohľad by si na nej nič nespoznal. Je to neuveriteľný príklad ľudskej síly a odhodlania.
Fyzioterapeutické prístupy
Čo považuješ za kľúčové pri práci s pacientmi? Aký je tvoj osobný prístup k fyzioterapii?
Silno sa stotožňujem s výrokom profesora Lewita, ktorý tvrdil, že ruka je veľmi dôležitým terapeutickým aj vyšetrovacím nástrojom:
„Ruka je veľmi podceňovaný lekársky prístroj. Novodobá filozofia je, že čo robí ľudský mozog je subjektívne a iba prístroje sú objektívne. To je nešťastie. Čo dokáže terapeutova ruka, žiadny prístroj nenahradí. Počas vyšetrení aj terapie súčasne vnímame hromadu informácií. Akonáhle sa dotknem pacienta, vyvolám reakciu v ňom a tú registrujem. Takú spätnú väzbu mi žiadny prístroj ani nástroj nedá. Ale je to prekliatie. Vzájomný vzťah dvoch nereprodukovateľných sústav, to nieje „evidence based“, nieje to moderné a tak to veda nemôže uznať. Keď ste o niečom presvedčený, poviete, že je to hmatateľná pravda, keď niečo ovládate, máte to vymakané. Nejde to ale objektivizovať a tak tomu podľa modernej filozofie v medicíne ani nejde veriť. A to je absurdné.“
Ďalej posudzujem aktívny, osobný a holistický prístup k pacientovi založený na komunikácii. Z metód potom DNS, manuálnu terapiu a tradičnú čínsku medicínu.
Fyzioterapia sa neustále vyvíja. Aké nové trendy alebo metódy ťa v poslednej dobe najviac zaujali?
Prístupy a koncepty vo fyzioterapii se stále vyvíjajú a prichádzajú nové metódy, ktoré nám pomáhajú lepšie chápať ľudské telo a jeho funkcie. Jedným zo zaujímavých školení, ktorého som sa v poslednej dobe zúčastnil, bola Terapia porúch temporomandibulárneho kĺbu. Aj keď je čeľustný kĺb relatívne malý, má obrovský význam pre celý pohybový aparát. Poruchy tohoto kĺbu môžu ovplyvniť posturálne mechanizmy tela a zasahovať do správneho postavenia a funkcie krčnej chrbtice.
V poslednej dobe ma tiež zaujali kurzy zamerané na celostné prístupy, pričom ušná akupunktúra sa stala jedným z mojich nových objavov, ktorý má obrovský potenciál v rámci komplexnej rehabilitácie.
Často sa hovorí, že fyzioterapia nieje iba o tele, ale aj o psychike pacienta. Akú veľkú úlohu podľa teba hrá psychologický aspekt pri rehabilitácii?
Psychický a emocionálny stav človeka jednoznačne ovplyvňuje jeho držanie tela, postúru a fyzickú kondíciu. Je to akýsi začarovaný kruh – emocionálny stav ovplyvňuje našu fyzickú kondíciu a naopak, náš fyzický stav môže výrazne ovplyvniť náš emocionálny stav.
Ako vyzerá človek, keď je emocionálne na dne? Aké má držanie tela? Je zhrbený, ramená má posadené dopredu. A teraz si predstav, že si tento človek zacvičí – stačí jednoduché cvičenie, ktoré mu zlepší držanie tela, a tým pádom aj zlepší jeho emocionálny stav.
Aktuálny emocionálny stav klienta má obrovský vplyv na úspech terapie, na jeho nastavenie a prístup k terapii. Pokiaľ klient nieje v psychickej pohode, úspešnosť terapie sa výrazne znižuje. Ako terapeut mám možnosť prispôsobiť terapiu klientovi na mieru aj po psychickej stránke – niekedy je užitočné si o ťažkostiach pohovoriť, inokedy je zase prospešné iba mlčať a vedeť, že je tu niekto, kto je s vami.
Nemôžeme opomenúť ani psychosomatiku – mnoho našich strachov a emocionálnych diskomfortov sa premieta do bolestivých stavov pohybového aparátu. Úlohou terapeuta je tieto súvislosti rozlúštiť počas vyšetrenia a zvoliť vhodnú stratégiu terapie.
Pracoval si s rôznymi typmi pacientov – ortopedickými, neurologickými… Ktorá oblasť fyzioterapie je ti osobne najbližšia?
Veľmi ma baví práca s ľudmi – možno to znie ako klišé, ale naozaj to tak cítim. Na svojej profesii si najviac cením jej rozmanitosť. Každý deň je iný, každý pacient prináša nový príbeh a nové výzvy.
Prof. Lewit raz povedal: „Aj po tých rokoch som zvedavý, kto do ordinácie príde. Je to detektívka. Bolesť je kód, ktorý musíte rozlúštiť, nájsť príčinu a tú liečiť. V pohybovom ústrojenstve je veľa pascí na lekára a to ma baví.“ A mal úplnú pravdu. Práve to neustále hľadanie súvislostí, lúštenie „kódov“ bolestí a odhaľovanie pravej príčiny problémov je na tejto práci fascinujúce.
Tradičná čínska medicína a jej prepojenie s fyzioterapiou
Si absolventom Inštitútu tradičnej čínskej medicíny. Čo ťa k nej priviedlo?
Často sa mi počas terapie stávalo, že som narazil na určité limity. Mal som pocit, že iba samotná fyzioterapia v niektorých prípadoch nestačí. Práve to ma priviedlo k tradičnej čínskej medicíne (TČM), ktorá predstavuje holistický prístup k liečbe ľudského tela – celostnú terapiu, ktorá človeka vníma ako prepojený celok tela, mysli a emocií.
TČM pre mňa znamená rozšírenie terapeutického poľa – doplňuje klasickú fyzioterapiu o nový rozmer. Vďaka tomuto prepojeniu môžem lepšie reagovať na individuálne potreby pacienta a hľadať súvislosti, ktoré by inak mohli ostať skryté.
V čom podľa teba môže byť tradičná čínska medicína užitočná pre modernú fyzioterapiu?
Prepojenie fyzioterapie a tradičnej čínskej medicíny otvára nové možnosti pre efektívnu liečbu. Oba prístupy sa vzájomne dopĺňajú a rozširujú pohľad na pacienta ako celok – nielen z hľadiska štruktúry a funkcie, ale aj energetickej rovnováhy a vnútorného stavu organizmu.
Akupunktúra sa v liečbe porúch pohybového aparátu ukazuje ako veľmi účinná metóda, s vysokou mierou úspešnosti. Dokáže uľaviť od bolesti, zlepšiť funkciu postihnutej oblasti a naštartovať regeneračné procesy v tele.
Veľmi prínosná je tiež bylinná liečba, ktorá ponúka šetrnú a prirodzenú alternatívu najmä pri chronických problémoch pohybového aparátu. Pri správnom nastavení dokáže dlhodobo stabilizovať stav a výrazne zlepšiť kvalitu života pacienta.
Existujú zdravotné problémy, kde je prepojenie fyzioterapie a tradičnej čínskej medicíny obzvlášť efektívne?
Určite, ako už som povedal, tradičná čínska medicína nachádza svoje uplatnenie predovšetkým pri liečbe porúch pohybového aparátu, ale veľmi účinná je tiež pri gynekologických problémoch. Pomáha napríklad pri nepravidelnej menštruácii, hormonálnej nerovnováhe, bolestivom cykle alebo pri podpornej liečbe neplodnosti. Vďaka svojmu celostnému pohľadu na zdravie umožňuje cieliť terapiu nielen na konkrétne symptómy, ale tiež na ich hlbšie príčiny.
REFREŠ
Prečo si sa rozhodol založiť REFREŠ?
Osobný prístup k pacientom a vízia do budúcna
Každý fyzioterapeut má svoj špecifický štýl práce. Ako by si opísal ten svoj?
Môj prístup k terapii by som prirovnal k receptu na dobrý ovocný koláč, ktorý mi vždy piekla moja maminka. Keď som sa jej pýtal na recept a ingrediencie, vždy mi odpovedala: „To máš tak od oka…“ A v podstate je to aj môj prístup – trochu intuície a prispôsobenie sa potrebám klienta.
Môj „recept“ na dobrého terapeuta je kombináciou niekoľkých kľúčových ingrediencií: silná komunikácia s klientom, manuálne zručnosti, a tradičná čínska medicína, ktorú v terapii uplatňujem. Každý prípad je iný, a preto pristupujem k terapii individuálne, pričom vždy zachovávam flexibilitu a otvorenosť k novým prístupom a metódam.
Čo by si poradil ľuďom, ktorí sa chcú starať o svoje telo a predchádzať problémom ešte predtým, než ich začne niečo trápiť?
Poradil by som ľuďom, že naše telo je ako auto – potrebuje pravidelnú údržbu. Pokiaľ pravidelne jazdíme do servisu, na výmenu oleja a kontrolu, naše auto nám to vráti tým, že nás bezpečne a spoľahlivo dovezie tam, kam potrebujeme. Rovnako je to s naším telom.
Pokiaľ sa o naše zdravie staráme až vtedy, keď už niečo „horí“, môže to viest k omnoho väčším problémom a nepríjemnostiam. Prevencia je vždy omnoho lepšia než riešenie problémov, ktoré už vznikli. Doporučujem pravidelnú fyzickú aktivitu, správnu výživu, dostatok odpočinku a pravidelnú kontrolu svojho tela, aby problémy vznikli čo najneskôr, alebo ešte lepšie vôbec.
Aké sú tvoje profesijné ciele do budúcna? Je niečo, čo by si chcel vo fyzioterapii alebo v oblasti TČM ešte viac preskúmať?
Môj profesijný cieľ do budúcna je v podstate v súlade s myšlienkami Červenej kráľovnej z Alice v krajine zázrakov: „Žiadne víťazstvo nieje konečné, nikto nikdy nikoho neporazí definitívne.“ Aj vo fyzioterapii a TČM je vždy niečo nové, niečo, čo nás posúva ďalej – a to je to, čo ma na tejto profesii baví. Každý nový objav, každý nový prístup, každý “game changer” nás môže posunúť o krok ďalej.
Vedomosti a nové techniky sa stále vyvíjajú a my sa musíme neustále prispôsobovať. Preto je pre mňa dôležité stále zbierať nové informácie, učiť sa a postupne ich začleňovať do svojej práce. Nech už je to v oblasti fyzioterapie alebo tradičnej čínskej medicíny, vždy je čo objavovať. Cieľom je nielen sa udržať v pohybe, ale aj byť schopný adaptovať sa na nové trendy a využiť ich v praxi pre zlepšenie starostlivosti o klientov.
